Zastavme Erdogana a hľadajme alternatívu k NATO v rámci európskej kolektívnej obrany!

Autor: Jakub Tillinger | 10.10.2019 o 18:15 | (upravené 10.10.2019 o 19:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2721x

Turecká invázia do Sýrie. Kto sa zastane Kurdov? Hodnota a úlohy dnešných spojenectiev a aliancií v EÚ, NATO. Medzinárodné právo a OSN. Prečo sa téma týka aj Slovenska? Budúcnosť európskej obrany. Kontinuita európskej spolupráce.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan má všetkých Európanov i ľudí, ktorí sledujú dianie vo svete, za idiotov. Inak by nám dnes v Ankare ako tvrdí agentúra DPA, ktorú medzičasom prebrali aj slovenské médiá, nemohol povedať nasledovné: „Hej, Európska únia! Nemôžete označovať našu operáciu ako inváziu. Potom otvoríme brány a pošleme vám 3,6 milióna utečencov“. Dnes sa nám hanebne pokúša nahovoriť, že cieľom tureckej vojenskej operácie, je eliminácia terorizmu.

Prečo by nás to malo na Slovensku zaujímať?

V prvom rade v tomto zložitom regionálnom konflikte ide o elimináciu Kurdov. Svoj historický sen o svojom vlastnom štáte na Blízkom východe, snívajú Kurdi už veľmi dlho. Je to jeden z najväčších národov na svete (okolo 30-40 miliónov), ktorý nemá svoj vlastný štát a žije ako národnostná menšina roztrúsená v Arménsku, Iraku, Iráne, Sýrii a Turecku na voľnom, historicko-etnicko-geografickom území nazývanom Kurdistan. Pre lepšiu predstavu, sa bavíme o rozlohe približne 400.000 km², čo je 8-násobne väčšie územie, ako naše Slovensko a taktiež územie väčšie ako Spolková republika Nemecko alebo Japonsko. V Iraku majú Kurdi autonómiu od roku 1974 a sú najpočetnejšou menšinou aj v Turecku, aj v Sýrii. Ich najväčším problémom je ich vlastná rozdrobenosť a nejednostnosť a aj preto nedokázali presvedčiť víťazné mocnosti po 1.svetovej vojne, že by mali mať svoj vlastný štát, napriek tomu, že vo Versailles mali svojich vyjednávačov. V roku 1920 sa im predsa len podarilo tzv. Séverskou zmluvou získať prísľub vlastného územia, Turci na čele s Mustafom Kemalom Atatürkom ich akékoľvek snahy okamžite silovo znemožnili a celý proces sa uzavrel v roku 1923 tým, že mocnosti uznali nové turecké hranice a Kurdi boli rozdelení medzi Turecko, Sýriu, Irán a Irak.

Nejdem hlbšie rozoberať tento historický konflikt, ale zamerám sa na súčasnosť. Kurdi statočne bojovali proti Islamskému štátu a aj vďaka nim si USA a Turecko mohli vydýchnuť a s nimi aj my všetci v Európskej únii. Tento konflikt do veľkej miery spôsobil následnú utečeneckú krízu, ktorá vyvolala mnohé vášne aj u nás doma. V čase, keď sa aj vďaka Kurdom podarilo zatlačiť Islamský štát (Daeš) ďalej od hraníc Turecka, sa v záujme vnútornej politiky a plnenia sľubov, pred blížiacimi americkými prezidentskými voľbami, rozhodne prezident Trump hanebne stiahnuť americké vojská a de facto posvätiť tureckú inváziu, ktorá bude vraždiť hlava nehlava najmä Kurdov?

Absurdnosť celej situácie dokresľuje fakt, že Turecko je členskou krajinou NATO, čiže náš spojenec, to znamená, že čisto hypoteticky, ak by sa dostali do stretu s Ruskou federáciou v regióne, ktorá tam má vlastné záujmy a drží Asadov režim v Sýrii pri živote, tak sme celkom zbytočne vystavení riziku nechceného stretu. Je to výsledok dlhodobých ústupkov Európskej únie voči Turecku. Najskôr sme Erdoğanovi ťahali motúz, že pokračovať v asociačných (predvstupových) rozhovoroch s EÚ budeme môcť až vtedy, keď sa stiahne z území, ktoré okupuje na základe historických a dávno prekonaných záujmov v Európe, z čias Osmanskej ríše. Či je to na Balkáne alebo Cypre. A dodali sme, že sa musí skamarátiť s Kurdami, o čo sa aj veľmi „úprimne“ pokúšal. Potom sme konečne dostali rozum a pochopili, že už aj on pochopil, že to nemyslíme so vstupom Turecka do EÚ vážne a tak sme sa ho pokúsili získať aspoň peniazmi a poslali miliardy EUR na pomoc utečencom, ktorých má momentálne na svojom území Turecko. To je tých spomínaných 3,6 milióna ľudí, ktorými nás teraz vydiera, že ich pošle k nám, ak sa nebudeme ticho prizerať kurdskej genocíde. A my budeme znova počúvať všetkých priživovačov na tejto téme od Fica, cez Danka, Harabina až po Kollára.

Čo to aktuálne vypovedá o kvalite aliancií a spojenectiev?

USA už nie sú garantom bezpečnosti EÚ. S príchodom Trumpa sa celá americká zahraničná politika stala práve tak nepredvídateľná, ako jej najvyšší predstaviteľ. Niekedy mám pocit, že robí rozhodnutia zo dňa na deň podľa toho, ako sa vyspí. Samotné USA dávajú ruky preč od záväzkov a na oko nás trestajú za to, že do rozpočtu NATO stále neprispieva väčšina členských krajín 2% HDP, ku ktorým sa zaviazali.

Navyše sa Turecko definitívne diskvalifikovalo z akýchkoľvek budúcich úvah o členstve v EÚ. Teda aspoň dovtedy, kým budú mať na čele autokratického vládcu, kšeftára a sunitského islamistu, ktorý stále sníva svoje osmanské sny a nerešpektuje (takmer) nikoho.

Tie slovenské a európske firmy, či podnikatelia, ktoré obchodujú s Tureckom a inkasujú platby v tureckej líre, by si mali veľmi rýchlo zafixovať výmenný kurz voči euru alebo investovať do hedgingu, lebo ak si nenechá Erdoğan dohovoriť, tak treba očakávať ťažký pád ekonomiky vrátane meny a jej devalvácie.

Verím, že pre čelných predstaviteľov EÚ, vrátane členských štátov a ich zástupcov v orgánoch EÚ, nastáva postupný proces vytriezvenia z týchto partnerstiev a je čas iniciovať diskusie o vlastných záujmoch Európy. Vrátane definovania novej obrannej politiky EÚ, ktorá bude vytvárať alternatívu voči členstvu v NATO. Je totiž zrejmé, že Slovenská republika sa samotná akejkoľvek potenciálnej agresii ubrániť nevie, ale NATO pre nás aktuálne nie je najbezpečnejším prístavom. Potrebujeme plán B, ktorý bude výhradne európsky. A najneskôr v momente, keď bude jasné, že Trump obháji svoj úrad a naďalej nebude ctiť partnerstvá a spojenectvá s Európou, začať pracovať na vlastnej obrannej politike. Koniec koncov počítali sme s ňou už na začiatku, pri otcoch zakladateľoch EÚ.

Okrem toho treba vážne uvažovať o posilnení OSN, lebo z medzinárodného práva sa čoraz viac stáva trhací kalendár a akékoľvek rozhodnutia, vzhľadom na bipolárnosť sveta (Rusko+Čína verzus ostatní), sa stávajú len výkrikmi do tmy. To isté, sa pravdepodobne stane aj teraz, keď k téme mimoriadne zasadne Bezpečnostná rada OSN. Je vysoko pravdepodobné, že väčšinovo skonštatuje porušenie medzinárodného práva a protiprávnosť vstupu tureckých vojsk na územie zdecimovanej Sýrie, avšak niekto zabráni prijatiu rezolúcie uplatnením práva veta. Ak sa vôbec bude o niečom hlasovať, lebo nepochybujem o tom, že turecký prezident vykšeftoval niečo aj s Ruskou federáciou a ak sa to potvrdí, tak potom budeme svedkami masívnej genocídy Kurdov. Nevidím totiž nikoho, kto z mocností v regióne, by im ešte mohol pomôcť a bránil ich. O to viac teraz musí byť počuť Európsku úniu a teda aj nás!

Mimochodom úplne mimo témy. Pán poslanec Boris Kollár sa znova emocionálne opustil u seba na FB, keď za útokom, ktorý sa odohral v týchto dňoch v Nemecku, ihneď označil imigranta a znova opľul kancelárku Merkelovú. Keď ho za to novinár Miro Kern verejne skritizoval, lebo medzičasom vyšlo najavo, že sa jednalo o nemeckého antisemitu, tak sa za to veľmi svojsky ospravedlnil. Pán Kollár, skúste sa, prosím, prestať už tak smutno-smiešne rozhorčovať a poctivo si naštudujte fakty ešte predtým, ako začnete nabudúce šíriť neoverené informácie, lebo skĺzavate na úroveň Marčeka a Danka. Ak to myslí Sme rodina vážne s účasťou na politickej zmene v krajine a nemáte byť len plán B pre Smer-SD a oligarchiu (ak bude treba do vlády národného socializmu s príchuťou kresťanského fundamentalizmu štvrtú stranu), tak by ste mohli začať robiť tú politiku racionálnejšie. V opačnom prípade sa obávam, že budete osobne vnímaný už len ako taký Kotleba v umiernenejšej verzii bez hnedého saka a topánok s oceľovou špičkou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Saková pred voľbami v tichosti zvyšuje platy policajtov cez príplatky

Osobný príplatok bude 120 eur, na západe krajiny 160 eur.


Už ste čítali?