Keď odchádzajú legendy, ktoré spájajú národy - pocta Karlovi Gottovi

Autor: Jakub Tillinger | 12.10.2019 o 18:19 | (upravené 12.10.2019 o 19:40) Karma článku: 1,51 | Prečítané:  530x

Od tej smutnej správy, ktorá nás zastihla 2.10.2019 predpoludním, som premýšľal, či niečo napísať. Rozhodol som sa až v momente, keď sa vyrojili rôzne spájania Karla Gotta s politikou a nálepkovaním. Zabudnime na to! 

Pre súčasnosť to nie je vôbec podstatné. A priori sa mi protiví, ak niektorí spoluobčania, komentátori, či ľudia, ktorí možno mali s Karlom Gottom nejaké spory v minulosti alebo ho priraďujú k nejakému politickému táboru, nevedia byť ticho ani v čase, keď sa jeho životná púť naplnila a po ťažkej chorobe odišiel na druhý svet. 

Asi nebudem jediný, koho táto správa zasiahla. Neuzurpujem si právo vnucovať svoj názor a cítenie nikomu, považujem ale za dôležité povedať, ako som sa pri tom cítil a prečo sú ľudia ako Karel Gott pre náš národ takí dôležití. 

Empatia a emocionálna inteligencia nám na Slovensku v spoločnosti chýba asi najviac. Prejavuje sa to absolútne všade. Pri opovrhovaní bezdomovcami na ulici, opľúvaním politických súperov, hádkach o dedičstvo v rodinách, skrátka príliš často za seba nechávame prehovoriť prízemné pudy a vlastné egá. Dokedy chceme takto spolunažívať? 

S úmrtím Karla Gotta akoby zomrel aj kúsok zo mňa. Som narodený v roku 1982 a naša, aj predchádzajúce generácie vyrastali na jeho piesňach. Jeho nádherný lyrický tenor a nenapodobiteľný úsmev, nám zaručoval krajší deň alebo chvíľu. Pri tónoch jeho Včielky Máje sme sadali k televízorom pre istotu o 5 minút skôr, aby sme nezmeškali začiatok. Neskôr, v období dospelosti, sme radi chodili s priateľmi do karaoke baru na Zelenej ulici v Bratislave, aby sme si mohli pri pohári vína alebo aj niečoho silnejšieho chytiť mikrofón a zaspievať jeho bájnu Lady Carneval, ktorá nás roztancovala presne tak intenzívne, ako keď s ňou Karel Gott vystúpil na karnevale v Riu de Janeiro v roku 1968 a neskôr ju predniesol aj česko-slovenskému publiku. 

Žijeme už vďaka Nežnej revolúcii, ktorej 30. výročie si onedlho pripomenieme, v slobode a demokracii, ktorú máme povinnosť upevňovať pre nasledujúce generácie. Potrebujeme sa navzájom viac počúvať, menej súdiť jeden druhého a rešpektovať rozmanitosť názorov. Oči mi zvlhli po úmrtí Václava Havla, Michala Kováča, Pavla Demitru, aj Karla Gotta. To preto, že títo ľudia nás svojou ľudskosťou viac spájali ako rozdeľovali. 

Česť pamiatke a večný pokoj Vašej krásnej duši, maestro! Nech svet lásku má! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Saková pred voľbami v tichosti zvyšuje platy policajtov cez príplatky

Osobný príplatok bude 120 eur, na západe krajiny 160 eur.


Už ste čítali?