Mentálne sme zostali uväznení v tej dobe a ja čakám na tú novú, keď budú našu politickú reprezentáciu viesť aj vznešenejšie ciele ako len pach krvi a túžba po pomste. Túto časť vyrovnávania sa s vlastnou minulosťou by som rád videl riešiť len OČTK, mimo prílišného komentovania politikmi.
Som unavený a smutný z toho, že v roku 2020 nesledujeme na Slovensku intelektuálny súboj myšlienok, nápadov a vízii, kam posunúť náš spoločný štát, ale namiesto toho vidíme exhibíciu ľudového humoru na úrovni krčmy, kde v túžbe zviditeľniť sa pred národom podávajú poslanci nezmyselné procedurálne návrhy, ktoré ani nespĺňajú parametre takéhoto návrhu, chytajú alebo nechytajú sa pod krk v priestoroch parlamentu, vešajú fotky s červeným krkom na sociálnu sieť a vytvárajú akurát tak tému pre bulvár. Ten mimochodom zásobujú ďalšie mimoriadne úkazy v našej krajine, kde vidíme expremiéra Fica užívať kaštieľ vo Vinosadoch pri Bratislave na dlhodobú rekreáciu, pričom vlastnícke pozadie kaštieľa so schránkovou firmou registrovanou v USA, je viac ako podozrivé. Dáva nám to pripomenúť na časy Mečiarovej Elektry, na ktorú si údajne pán Mečiar požičal 100 miliónov slovenských korún a neskôr dlh splatil z nemajetkových práv manželky.
Alebo sledujeme ďalšieho džentlmena mačovského typu z 90. rokov Maroša Kramára (takmer) chytiť za zadok maskérku v televízii, (ktorá to navyše odvysiela), kde na svojom správaní hlavný aktér nič zlé nevidí a pána Veľkomožného z relácie Na Dereši, (ktorá bola taká symptomatická pre tie naše 90. roky), zase obhajovať toto správanie pána Kramára a podporovať spoločenský naratív, že vlastne za zadok sa chytajú všetky ženy okrem tých škaredých, ktoré na tie pekné žiarlia a absolútne nepomyslieť na všetky paralely týchto oplzlých prejavov, ktoré sa nespočetne veľa krát v našej spoločnosti odohrávajú bez konsenzuálneho súhlasu s dotýkaním u dotknutej osoby.
Netúžim ani sledovať pána premiéra, ako dianie okolo poslanca Pročka a Blahu komentuje spôsobom, že by tú situáciu v parlamente rád videl a že keby nemal rúško, tak by novinári videli, že sa pod ním smeje. Na týchto situáciach nie je totiž nič do smiechu. Je to skôr do plaču. Od Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho zákonodarného orgánu v štáte, by som očakával, že bude etalónom inteligencie. Že tam budú sedieť tí najlepší z najlepších, ktorí chcú slúžiť občanom nášho štátu.
A nie nehodlám hádzať všetkých do jedného vreca, pretože generalizovanie je tiež pomerne nebezpečné. Avšak už pri hlasovaní o správe pani ombudsmanky Patakyovej, ktorú mali vziať poslankyne a poslanci len na vedomie, sa ukázalo, že väčšina poslaneckého zboru ani náhodou nerozumie bazálnym veciam, ktoré možno spojiť so slušnosťou a zodpovednosťou za chod krajiny a spoločnosti, univerzálnosťou ľudských práv, keďže ju napokon zákonodárci väčšinovo odmietli vziať na vedomie. Všetky prítomné panie poslankyne a páni poslanci zo SaS a Za Ľudí a 11 poslancov OľaNO ju vzalo na vedomie a preukázalo tým úctu a rešpekt k práci pani ombudsmanky. Ostatní 80 stranovú správu nevzali na vedomie. Profesorka Patakyová sa pritom musí z titulu svojej funkcie snažiť o ochranu práv všetkých občanov, ktorí sa na ňu obrátia s podnetom na porušenie svojich práv. Problém pri kritike zákonodarcov nastáva v momente, keď si uvedomíme, že ako volení zástupcovia, sú výsledkom demokratických parlamentných volieb a teda, že týchto ľudí sme tam posunuli my všetci, ktorí sme 29.2.2020 volili.
Dokedy budeme cítiť hlad po emóciách na úkor rozumu a premýšľania, čo je oveľa náročnejšie? Koľkí z nás pociťujú hanbu, keď si uvedomia, koho svojím hlasom posunuli do parlamentu? Odmietam predstavu, aby niekto z politiky namiesto verejnej služby, robil nechutné divadlo. Ako občana ma uráža spôsob výkonu služby mocensky, ako to vidíme (aj) dnes. Nie je možné, aby sme okrem pani prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá je pokojnou silou, štátnickou autoritou a právom požíva najvyššiu dôveryhodnosť obyvateľstva, spomedzi politických predstaviteľov, sledovali najvyšších ústavných činiteľov komunikujúcich a vystupujúcich ako kdesi v cirkuse, či krčme. Nie. Neželali sme si väčšinovo len odstavenie Smeru, SNS a Mostu-Híd od moci a znovunastolenie právneho štátu. Ak sa oligarchia a veľkokapitál presunie k iným politickým stranám a bude si užívať novú beztrestnosť, tak to bude s odstupom času vnímané iba ako podvod na voličoch. Chceme civilizovanú vládu, ktorá konečne privedie Slovensko aj mentálne do 21. storočia, kde budú vedieť koaliční a opoziční poslanci kultivovane diskutovať a viesť polemiku s názorovým oponentom bez toho, aby sa museli osobne urážať a častovať vulgarizmami a kde nebudú najdiskutovanejšími témami zákazy interrupcií, či zákaz nedeľného predaja, ale to, ako sa pripraviť na výzvy, ktoré nás čakajú v súvislosti s digitalizáciou, automatizáciou výroby, klimatickou krízou a politický a verejný diskurz smerovať k tomu, ako podporiť školstvo, znalostnú ekomomiku, malých a stredných podnikateľov, vedu a výskum, vybudovať moderné zdravotníctvo, či vrátiť dôveru v prokuratúru a súdnictvo.
Pretože vrcholová politika má široký mediálny priestor a formuje významným spôsobom náladu v štáte a buď spoločnosť kultivuje alebo naopak prispieva k ešte väčšej polarizácii a konfliktu medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva, od vlády očakávam, že príde s víziou, aké má byť Slovensko do roku 2030 a načrtne vývoj do roku 2050. Ak toho z nejakých dôvodov nebude táto zostava schopná a mala by pokračovať v politike permanentného konfliktu a hľadania nepriateľa, tak potom môžu byť nasledujúce 4 roky aj značne premrhaným časom, ktorý nám bude veľmi chýbať.
